Tento bratský list píšem krátko pred odchodom do Mexika, kde sa zúčastním 48. generálnej kapituly našej rehole.
Na túto kapitulu, ktorú sme museli odložiť o niekoľko mesiacov kvôli zdravotnej situácii, sme už nejaký čas čakali. Rád by som sa s vami všetkými podelil o niekoľko jednoduchých úvah o tom, čo pre nás znamená oslavovať a privítať generálnu kapitulu. Chcel by som poukázať na kontext, v ktorom ju slávime, na výzvu prijať ju neskôr do každodenného života zbožných škôl a na niektoré veľké otázky, ktorým sa budeme venovať.
KONTEXT
Nie je možné zozbierať všetky „kľúče súvislostí”, ktoré určujú moment, v ktorom slávime generálnu kapitulu, ale je možné zozbierať niektoré – ako príklad – ktoré sú obzvlášť významné.
Z cirkevného hľadiska je nepochybne niekoľko výziev, na ktoré môžeme a musíme byť obzvlášť citliví.
Medzi nimi sú tieto: rekonštrukcia Globálneho paktu o výchove, ku ktorej nás vyzýva pápež František; výzva pracovať na synodálnej Cirkvi, návrhy „Laudato Si” a „Fratelli tutti”; prijatie chudobných, odlišných a migrantov alebo výzva k obnovenému impulzu pastorácie s mladými v línii „Christus vivit”. Všetky tieto a mnohé ďalšie možnosti nám ponúka Cirkev a my ich prijímame z centra našej charizmy.
Zo sociálneho hľadiska je celkom jasné, že kontext spôsobený pandémiou, ktorú prežívame, musí naša kapitula brať do úvahy. Nielen kvôli dôsledkom, ktoré spôsobuje, ale aj preto, že poukazuje na rôzne výzvy, ktoré boli prítomné už pred COVID-19, ale ktoré pandémia pomohla ozrejmiť: otázky súvisiace s výchovnými výzvami nášho sveta; potreba integrálnej ekológie; ekonomická udržateľnosť nášho poslania; pozornosť venovaná hľadaniu „zmysluplného života” mladých ľudí atď. Postpandémiu, ktorá sa možno ešte nezačala, je potrebné dobre analyzovať a rozoznať.
A v našom malom piaristickom kontexte sú tiež veľmi významné body, ktorým treba venovať pozornosť: oslava 400. výročia povýšenia rehoľných škôl na kategóriu rehoľného rádu so slávnostnými sľubmi a schválenie Konštitúcií, ktoré napísal sv. Jozef Kalazanský, sú pre nás obzvlášť významnými údajmi, ale je toho viac: Rok povolaní, potreba nanovo definovať priority našich „kľúčov k životu“, proces konsolidácie, reštrukturalizácie a expanzie, ktorý prežívame; rozvoj nového „piaristického subjektu”alebo skúsenosť s otvorením nových spôsobov vzťahov a budovania „života rádu” prostredníctvom technologických možností atď.
PRIVÍTANIE
Všetci vieme, že generálna kapitula potrebuje čas, aby bola pochopená, prijatá a privítaná v takej širokej a pluralitnej realite, akou je tá naša. Ale ak vieme, ako na to, tieto dynamizmy sa vytvárajú postupne a nakoniec určujú smer. To je jedna z veľkých virtualít generálnych kapitúl: ukazujú horizont, ku ktorému chceme smerovať, a cestu, ktorou sa môžeme uberať.
Mal som možnosť zúčastniť sa na štyroch generálnych kapitulách (1997, 2003, 2009 a 2015). Som si istý, že každý z nás má na tieto generálne kapituly (a na tie predchádzajúce, na tých, ktorí ich prežili) svoje vlastné spomienky. Rád by som sa s vami podelil o tú svoju, aby som ilustroval, čo znamená prijať kapitulu a napredovať po cestách, ktoré vytýčila.
Kapituly pracujú a uvažujú o mnohých témach, analyzujú skutočnosť, vypracúvajú plány, schvaľujú alebo neschvaľujú návrhy a podnety. Každá z nich však prináša niektoré významné príspevky, ktoré nakoniec vyznačujú líniu a obnovujú naše zbožné školy.
Uvediem niekoľko príkladov kapitúl, na ktorých som sa zúčastnil.
Generálna kapitula v roku 1997 schválila veľmi významný dokument: „Laici v zbožných školách”. Tento dokument rozhodujúcim spôsobom poznačil – a naďalej poznačuje – život zbožných škôl. Táto generálna kapitula upevnila spoločnú cestu medzi rehoľníkmi a laikmi, predstavila rozmanité modality, z ktorých sa laici zúčastňujú na živote a poslaní piaristov, vyznačila trasy, inšpirovala direktóriá a usmerňovala všetky rozhodnutia a možnosti, z ktorých zbožné školy hlboko pretvárali svoju vlastnú realitu.
Bez tohto dokumentu a bez tohto kapitulného rozhodnutia by sme neboli tam, kde sme. A aj dnes tento dokument naďalej vítame, pretože je stále potrebné na ňom pracovať vo všetkých našich vymedzeniach a prítomnostiach.
Generálna kapitula v roku 2003 okrem toho, že schválila veľmi cenný inštitucionálny dokument (nazvala ho „Od Krista” a veľmi silno zdôraznila, čo pre nás znamená hľadať ústredné postavenie Krista v našom živote, čo je téma, na ktorej sa bude osobitne pracovať na generálnej kapitule v roku 2022), dala vzniknúť dvom veľmi dôležitým inštitucionálnym dokumentom, ktoré nám bez väčšieho „verejného zviditeľnenia” rozhodujúcim spôsobom pomohli v týchto rokoch. Hovorím o Direktóriu o ekonomike („Správa ekonomických statkov”) a o dokumente o piaristickej službe („Evanjelizácia výchovou v kalazanskom štýle”).
Za tieto roky sme prešli dlhú cestu vo všetkom, čo súvisí s hospodárením s našimi majetkami, a na druhej strane niet pochýb o tom, že dokument o piaristickej službe schválený touto kapitulou vyvolal veľmi bohatú prácu na identite a kvalite našej služby. Naďalej pracujeme na základe toho, čo prijala táto kapitula.
Tá, ktorá sa konala v roku 2009 (v Peralta de la Sal), nám ponúkla cenný a bohatý rad dokumentov. Myslím si, že existujú aspoň štyri hlavné línie, ktoré táto kapitula zdôraznila, vždy v kontinuite s tým, čo schválili predchádzajúce kapituly, a vždy v súlade so životom rehole.
Mám na mysli tieto: záväzok rozšíriť rehoľu s kritériami, od ktorých by mal kráčať; desať prvkov kalazanskej identity, ktoré nám tak veľmi pomohli zlepšiť náš pastoračný návrh v každej z našich misijných platforiem; dozrievanie neformálneho vzdelávania v zbožných školách a napokon rozhodnutie pokračovať v procese reštrukturalizácie a revitalizácie rehole.
Táto kapituly je pomerne čerstvá a nie je potrebné rozvádzať dôležitosť možností, na ktoré vsádza, pretože sú nám všetkým na očiach.
Napokon, tá, ktorá sa konala v Maďarsku v roku 2015, ponúkla Reholi „Kľúče života”, ktoré boli inšpiráciou pre globálny proces končiaceho sa šesťročného obdobia. Kráčanie s jasnými a konsenzuálnymi „kľúčmi života” umožňuje Reholi systémovo a systematicky napredovať vo všetkých oblastiach nášho života a poslania. Na konci šesťročnice môžem povedať, že tieto „kľúče života” boli rozhodujúce pre Generálnu kongregáciu a pre všetky provincie, ktoré ich dokázali integrovať a prispôsobiť svojej realite, obnoviť ju v spoločenstve Rehole, vždy s ohľadom na celé zbožné školy.
Sú to „kľúče života”, ktoré majú stále čo povedať. Od generálnej kapituly v roku 2021 (2022) očakávame nové akcenty a jasnosť pre rozvoj týchto „kľúčov života”.
Myslím si, že ide o proces prijímania a realizácie našich kapitúl. Trvá roky, ale niet pochýb, že prijaté rozhodnutia naznačujú smer a ak ich vieme pochopiť a rešpektovať, pomáhajú nám kráčať vo vernosti Duchu, Cirkvi a charizme zakladateľa a podnecujú nás k stále lepšej odpovedi deťom a mladým, ktorí sú zmyslom nášho života.
MEXIKO 2022
Nie je potrebné, aby som sa zmieňoval o všetkých témach, ktoré plánujeme spracovať v tejto všeobecnej kapitule, pretože sú vám všetkým známe a spomínal som ich v rôznych listoch. Chcem len o všetkých niečo povedať.
Generálna kapitula nemôže ponúknuť „kompletnú doktrínu” k danej téme, ani nemôže prijať všetky možné rozhodnutia ku každej z nich. Môže však predložiť na stôl reholi niektoré otázky, ktoré sú obzvlášť významné, a ponúknuť dôležité usmernenia na ich rozvíjanie.
Táto generálna kapitula nám navrhne ísť do hĺbky veľmi dôležitých otázok, ktoré sú v tejto chvíli v plnom rozvoji v Cirkvi, v spoločnosti a v zbožných školách. Mám na mysli také zásadné otázky, ako je synodalita, integrálna udržateľnosť rehole, vzťah medzi interkulturalitou a inkulturáciou, obnova našej rehoľnej kultúry alebo ústredné miesto Pána v našom živote.
Sú to veľmi silné a významné výzvy, ktoré nás poznačia v nasledujúcich rokoch. To je hodnota generálnej kapituly: zhromažďovať výzvy, ktoré dostávame od Cirkvi, od spoločnosti a z vlastného života rehole; prijímať ich a prijímať ich z nášho povolania; a snažiť sa poukázať na nové horizonty a cesty obnovy. Venujme tejto kapitule čas – roky – a oslavujme a prijímajme ju v duchu rozlišovania a poslania.
Prijatie kapituly má – v malom meradle – rovnaký dynamizmus ako synoda alebo encyklika v celej Cirkvi. Je pomalá, treba na nej veľa pracovať, pretože je to skutočnosť, ktorá nastane alebo nenastane, a nie je „deklarovaná”, ale je overovaná a posteriori (na základe skúsenosti). Naša rehoľa bude mať v najbližších rokoch veľkú výzvu: prijať – alebo neprijať – generálnu kapitulu. Môže sa totiž stať, že ju neprijmeme, alebo že to urobíme povrchne. Ak by to tak bolo, premárnili by sme príležitosť.
Práca na prijatí kapituly nespočíva len v podpore čítania dokumentov alebo v propagácii plánov vzdelávania, aby sa lepšie poznali a študovali. Na to, aby sa uskutočnilo prijatie kapituly, je potrebná globálna dynamika, ktorá predpokladá pozitívne a operatívne postoje. Znamená to priblížiť rozhodnutia a možnosti kapituly všetkým piaristickým rehoľníkom a laikom, pomôcť mladým ľuďom spoznať ich a objaviť možnosti a požiadavky, ktoré obsahujú, podporovať iniciatívy a konkrétne výzvy, ktoré umožnia to, čo kapitula schválila. Ak sa po generálnej kapitule „nič nové nestane”, je to preto, že sa nič nové nepovedalo, alebo preto, že sme neboli schopní prijať novinky, ktoré sme schválili.
Nechcem ukončiť tento bratský list bez toho, aby som vám všetkým poďakoval za prijatie, trpezlivosť a spoluprácu počas týchto rokov služby Rehole ako generálny otec. Nech nás Pán požehnáva a inšpiruje v tomto novom období života zbožných škôl.
Prijmite bratské objatie
P. Pedro Aguado Sch.P
generálny predstavený