Generálny predstavený Rehole piaristov P. Pedro Aguado SchP navštívil spolu so svojím asistentom pre Európu P. Miguelom Giráldzom SchP slovenskú provinciu. Zúčastnil sa stretnutia provinciálnej rady, navštívil Piaristické školy v Nitre, Trenčíne a Prievidzi. Napokon sa taktiež stretol so spoločenstvami učiteľov, rodičov a žiakov, kde spolu s pátrom provinciálom Jurajom Ďurnekom a P. Jánom Hríbom SchP slúžili sv. omšu. Pri tejto príležitosti mali členovia spoločenstiev možnosť s pátrom generálom osobne hovoriť a pýtať sa ho rôzne otázky. Neformálny príhovor pátra generála si môžete prečítať v tomto článku.
Veľmi pekne vám ďakujem za vaše prijatie, predovšetkým, že ste nás prijali, aby sme sa mohli spolu modliť. Veľmi pekne ďakujem za prezentáciu, kde ste mi predstavili spoločenstvo, pretože v nej bolo vidno to šťastie a radosť, ktorú prežívate. Snáď sa trochu predstavím aj ja. Volám sa Pedro.
Je na vás vidno, že tú charizmu, ktorú mal sv. Jozef Kalazanský, naozaj žijete. A keď takto chodím po svete, uvedomujem si, že som priamo nasledovníkom a nástupcom sv. Jozefa Kalazanského a preto často premýšľam, čo by vám on sám povedal. Čo by vám odkázal sv. Jozef Kalazanský. A to, čo mi napadá je, že vám v jeho mene chcem povedať jedno veľké ĎAKUJEM!
Ďakujem vám za vašu odvahu, za vašu aktivitu, že ohlasujete evanjelium. A ďalšou vecou je, že treba v tom pokračovať – každý jeden deň, krok za krokom. Až do konca svojho života sa venoval sv. Jozef Kalazanský modlitbe a práci s mladými. Pokiaľ stále máte túto chuť a túžbu, nasledovať túto prácu, potrebujete robiť dôležitú vec. Musíte si byť vedomí v každom okamihu svojho života, že ste ,,Kalazanci“. Žiť každý moment svojho života tak, aby ste v každom momente zdieľali vieru s mladými. Drahí bratia a sestry, každý jeden deň vášho života. A to je veľká výzva na niekoľko rokov, nielen vtedy, keď sa darí, ale aj v ťažkostiach života, aj v chorobe, aj keď mám smutné srdce – každý jeden deň až do konca – to je kalazanská identita. Toto je moje želanie pre vás. Aby ste mali tento obrovský dar viery vo svojom povolaní. A využijem to, že sme tu takto spolu, aby som sa vás niečo spýtal. Ja viem, že vy chcete byť blízko piaristov a že pomáhate našej misii. Preto vás chcem veľmi poprosiť, aby ste sa za nás modlili. Za piaristov tu na Slovensku, v Prievidzi, ale aj za všetkých pátrov vo svete a všetky projekty, ktoré rozvíjame vo svete. Je to v 40 krajinách sveta. Je to v rôznych podmienkach a situáciách, niektoré sú naozaj náročné. Ale máme vždy obrovskú nádej a odhodlanie. A vaše modlitby sú pre nás veľmi dôležité. A ja tak isto sľubujem, že sa budem modliť za vás. V reholi máme taký kalendár, kde má každá komunita svoj jeden deň. No a v tento deň sa za tú konkrétnu komunitu modlíme. Napríklad dnes sme sa všetci modlili za jednu komunitu vo Florencii v Taliansku. No ale vaše spoločenstvo v tomto kalendári nie je. Ale od budúceho roku bude v kalendári. Predstavte si, že celá rehoľa sa bude jeden deň v roku za vás modliť. Toto je môj dar pre vás dnes. (Veľký potlesk) Predstavte si, že bude jeden deň, kedy sa budú celé zástupy piaristov modliť sa vás.
Páter generál, dovoľte nám opýtať sa nejaké otázky. Chceli by sme sa vás opýtať, aké sú tri hlavné modlitbové úmysly, za ktoré sa môžeme my zo Slovenska prihovárať?
Tých úmyslov je omnoho viac, ako tri, za ktoré by ste sa mohli prihovárať. No chcel by som zvýrazniť tieto tri. A to, po prvé: Za chudobné deti. Potrebujú to. Potrebujú zažiť Kalazanského srdce. A je to tiež veľmi dôležité aj pre vás, aby ste sa za nich modlili. Po druhé: Za piaristické povolania. Pretože mladí a deti potrebujú piaristov. To ani nie je modlitbový úmysel za nás, ale skôr pre vás samých, kvôli vám. Pretože zase vy potrebujete pátrov. Je to vlastne modlitba za rehoľný život a piaristické povolania. No a tretia vec – to prosím iba na tento týždeň: Budúcu sobotu budú skladať večné sľuby dvaja študenti do rehole. Oni prišli z Indie do Viedne a tam budú pracovať. A my tam budeme prítomní s pátrom Miguelom a budeme pri tomto ich skladaní sľubov. A preto vás prosím za modlitby pre nich. Sú to Guinto a Saint.
Trochu viac by sme chceli počuť o tej podstate, ktorú spomínate. Prečo a ako sa modliť za chudobné deti?
Je veľmi dôležité modliť sa za chudobné deti. Vy sa vlastne vtedy rozprávate priamo s Bohom. To vám mení srdce. A vlastne to tajomstvo je v tom, že keď sa modlíme, tak nás Boh mení a transformuje smer našej modlitby. Keď sa modlíte za tie deti, tak Božia odpoveď je veľmi dôležitá. Tou odpoveďou je, že vám dá odvahu pracovať pre chudobné deti. Keď sa za nich modlíte, Boh z vás vlastne urobí apoštolov pre tie deti. To je také naše piaristické tajomstvo. My sa veľmi často modlíme za deti. Za deti a mladých. Odpoveď Božia je tá, že nám dáva silu, aby sme mohli pracovať pre nich a za nich. A to je to tajomstvo modlitby.
Ešte jednu láskavosť by som vás poprosil. Chcel by som počuť vaše mená. Nieže by som sa ich chcel naučiť (smiech), ale chcel by som ich počuť. (Všetci začali postupne hovoriť svoje mená)
Keď chodíte po jednotlivých krajinách sveta, čo vás robí šťastným?
Je to veľmi veľa vecí. Ale dve vám chcem povedať. Tri (smiech). Keď vidím také šťastie v tvárach mojich spolubratov ako apoštolov. Je veľkým potešením vidieť, že sú šťastní – ako to máte tu – Ján, Marek, Michal, Juraj – a to sa deje na celom svete. Vo všetkých komunitách. A taktiež takéto stretnutie, ako teraz prežívam s vami. Aby som vás poznal, aby som sa s vami modlil. Lebo je mnoho mladých, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty a majú rovnaké túžby. A tretia vec, ktorá mi robí radosť, ale naozaj veľmi veľkú radosť je, keď počujem od niekoho mladého, že sa chce stať piaristom. A túto správu som počul veľmi veľakrát. A keď to počujem, ja som rád kvôli mladým, kvôli deťom. Môžem s vami zdieľať jedno tajomstvo. To je to, čo nám dáva ako piaristom veľkú radosť. Keď jeden Boží syn, jeden pravoverný, sa nám pozrie do očí a zdieľa s nami toto želanie: ,,Chcem venovať celý svoj život mládeži, deťom a piaristickým školám. Stať sa kňazom kvôli mladým, kvôli deťom.”
Teraz vám poviem, prečo som sa vás pýtal na mená. Je to jedna časť evanjelia, keď Ježiš posiela apoštolov po dvoch. Posiela ich pracovať, ohlasovať evanjelium. A oni sa vracajú. Rozprávajú s Pánom, hovoria: ,,Pane, sme veľmi šťastní, my sme urobili zázraky, vyliečili sme chorých, hovorili sme o Tebe.” A oni hovorili, áno, chceme pokračovať. On sa pozrel na apoštolov a hovorí: ,,Som veľmi rád, za vaše šťastie. Za všetky dobré veci, ktoré ste vykonávali. Ale žiadam vás o jedno. Aby ste vedeli, že vaše mená sú zapísané v nebi.” To hovorím na vás. Veľa pekných vecí som videl. Vy ste povedali, že ste šťastní. Za spoločenstvo, za stretnutia, ktoré organizujete. Všetko toto dávate Ježišovi a Ježiš by vám takto povedal: ,,Som veľmi rád, že ste šťastní, za všetky tie krásne veci, ktoré robíte, ale žiadam od vás jednu vec. Buďte radi aj za to, že vaše mená budú zapísané v nebi.”
Naše mená sú zapísané v nebi. To nehovorím ja, To hovorí Pán. Nikdy na to nezabúdajte, nikdy. To je to najdôležitejšie, čo môžete žiť.
V ktorých častiach sveta zažívajú piaristi nejaké ťažkosti?
Na niektorých miestach naozaj piaristi zažívajú ťažkosti. Ale vo väčšine prípadov pracujeme v pokoji. Náročné je to vo Vietname, bola tam zakázaná naša školská misia, ale našli sme si nejaké platformy a alternatívy, ako byť aktívni. Aj v Indii je to ťažšie, je tam taká perzekúcia, aj školu máme na takom ťažšom mieste, ale v ostatných častiach sveta je to pokojné. A samozrejme podľa možností, aké má krajina. Napríklad na Kube nemôžeme otvoriť školu, alebo v Rusku sa to nedá. V Číne pracujeme v utajení, pretože je to zakázané. Nemôžeme sa tam ani kontaktovať listami, pretože je to veľmi nebezpečné. Poviem vám jednu vec. My pracujeme vždy, za každých okolností. A keď prídu prekážky pokračujeme. Nikdy sa nevzdávame. Pretože to je misia od Boha. Nemusíme pozerať na prekážky a na ľudí, ale musíme pozerať na Boha. To je veľmi dôležité. Vďaka tomuto existuje Cirkev. Pretože my sme poslušní Bohu. A našim projektom je Božie Kráľovstvo, nie ľudský zákon. Toto znamená byť kresťanom a je normálne, že niekedy je to ťažké. Ale máme veľa ľudí, ktorí sa za nás modlia. A to nám dáva silu a to nás podporuje, aby sme pokračovali.
Ako si osobne pripúšťate aj tie náročné veci, keďže ste páter generál, otec všetkých?
Stať sa generálom, to je otázkou hlasovania na kapitule. A keď je niekto zvolený, nemôže povedať, že to odmieta. Musí to prijať. Je to veľakrát ťažké. Ja som to akceptoval vo viere a Božej láske. Určite cítim veľkú zodpovednosť, pretože cítim, že musím veľa pracovať pre mojich spolubratov. Ale hlavný pocit, ktorý mi zostáva je veľká vďačnosť Bohu. A poviem vám aj prečo som za to vďačný. Pretože som sa mohol rozprávať s každým spolubratom piaristom. Úplne s každým. Poznám srdce každého. A môžem vám povedať, že srdcia bratov piaristov sú výnimočné. A to je aj taký dar od mojich spolubratov, že mám tú silu pracovať. To mi dáva taký pocit pokoja. Ale sem – tam je to aj ťažké, avšak vždy plné pokoja.
Prečo ste sa stali piaristom a prečo ste sa rozhodli zasvätiť svoj život práve Piaristom?
Máte čas, aby som hovoril? (smiech) U mňa to bolo veľmi jednoduché rozhodnutie. Ja som študoval v piaristickej škole od štyroch rokov až po maturitu. Čiže ja som vyrastal s pátrami a s Kalazanským. A mal som aj rodinné zázemie veľmi silne veriace. Vždy som bol aktívny v skupinách, ktoré pracovali s mládežou, spolupracovali s mladými a pre chudobných. Na konci štúdia som si položil otázku. A môžem vám povedať, že to bola otázka, ktorú som si položil pred Bohom: ,,Čo, ty, Pedro, chceš robiť so svojím životom?” A tá odpoveď bola: ,,Ja Ti chcem dať celý život. A chcem sa veľmi silno rozhodnúť a tak, aby som nemyslel na seba samého.” Pretože keby som sa rozhodol iba čiastkovo, potom by som nič nedosiahol ako dospelý. Musím sa absolútne rozhodnúť. To bola moja mentalita. A pokračuje to takto. Bolo to v sedemnástich rokoch. Teraz mám päťdesiat osem. Štyridsať rokov som piarista. A stále ďakujem Bohu, že som sa takto rozhodol. Samozrejme som sa naučil veľa vecí, spoznal som komunitný život, spoznal som misiu vo svete, takisto som sa stal učiteľom na škole, pracoval som v pastorácií s mládežou, čo je moje priame povolanie, pracovať s mládežou. A preto som prijal toto pozvanie. Ja by som tu mohol byť aj celú noc a rozprávať s vami. Keby ste mali so mnou trpezlivosť (smiech). Pretože toto je moje povolanie. Toto rehoľné povolanie má aj svoje špecifiká. Musím to vnímať veľmi jednoducho a s pokorou. Je to absolútne povolanie. Nie sú tam výnimky. To je naše povolanie. Keď sa potrebujete rozprávať s pátrom a on by vám povedal, dnes nemám na Teba čas, tak môžete zavolať mne priamo (smiech). Neexistuje, aby ste dostali odpoveď že zajtra, alebo pozajtra. Ale teraz. A to hovorím preto, aby to aj pátri počuli. Deti, mládež a chudobní sú našim povolaním.
Veľmi pekne Vám ďakujeme za návštevu a zostávame v modlitbách!