c
Kto to je Jozef Kalazanský – svätec, ktorý možno nepatrí medzi tých úplne najznámejších?
Narodil sa pravdepodobne 11. septembra 1557 v španielskej dedinke Peralta de la Sal. V biografiách svätca sa píše, že bol veľmi dobrým a zbožným chlapcom, ktorý sa vlastne vždy chcel stať kňazom. Prianie sa mu aj splnilo a šikovný mladík začal budovať kariéru diecézneho kňaza. Jeho talent totiž neušiel pozornosti predstavených, ktorí ho poverovali rôznymi významnými úlohami – najmä v súvislosti so zavádzaním tridentských reforiem do života. Po deviatich rokoch v biskupských službách odchádza Jozef Kalazanský do Ríma s jasným cieľom: získať od pápeža nejaký významný cirkevný úrad, čo by sa spájalo s nemalými finančnými príjmami. Splnenie cieľa sa zdalo byť formalitou, Jozef mal dobré odporúčania, vplyvné konexie, ale i potrebné schopnosti. Avšak Boh mal iné plány.
Predpokladaných pár týždňov čakania sa zmenilo na niekoľko rokov. Ba čo viac, Jozef Kalazanský sa už do rodného Španielska nikdy nevrátil a po deviatich rokoch pobytu v Taliansku napísal: „V Ríme som našiel definitívny spôsob svojho slúženia Bohu prostredníctvom činenia dobra maličkým. A to už nevymením za nič iné na svete.“ Až vtedy mu začali prichádzať ponuky na zaujatie biskupských stolcov, ba dokonca bola vraj i možnosť získať kardinálsky klobúk – to však už pre Jozefa nebolo zaujímavé. Čo spôsobilo v jeho živote takú premenu? Ako sa stal z ambiciózneho kňaza oblečeného v hodvábe pokorný a chudobný rehoľník, ktorého už za života pokladali za svätca?
Čas čakania na cirkevnú hodnosť trávil veľmi aktívne. Ako člen viacerých rímskych bratstiev sa zapájal do rôznych charitatívnych a katechizačných činností. Navštevoval príbytky rímskej chudoby, videl núdzu nielen materiálnu, ale i morálnu. Biedni ľudia vtedajšieho Ríma nepoznali ani základné modlitby a zásady kresťanstva, ale taktiež nevedeli ani čítať, písať, počítať, nemali nijaké vzdelanie, a teda ani uplatnenie, nemali dokonca ani nádej, že sa niekedy niečo v ich živote zmení k lepšiemu.
Jozef Kalazanský bol presvedčený, že existuje východisko. Ak dáme deťom ulice aspoň základné praktické vzdelanie spojené s kresťanskou výchovou, tak im tým vložíme do rúk chlieb a umožníme dôstojný život – pozemský i večný. No vzdelanie musí byť bezplatné, lebo ich rodičia peniaze nemajú. Napriek veľkému úsiliu však niekoľko rokov nevedel nájsť realizátora svojej myšlienky, až napokon pochopil, že tej úlohy sa musí ujať sám. Jeho školu – prvú bezplatnú základnú školu v Európe – začali navštevovať stovky detí. Po dvoch desaťročiach pôsobenia sa v budove pri kostole svätého Pantaleona tiesnilo až 1500 žiakov a mnohé mestá prosili Kalazanského, aby podobnú školu zriadil aj u nich. Hŕstka nadšencov okolo Jozefa Kalazanskáho sa postupne pretvorila na rehoľné spoločenstvo, ktorého členovia skladali slávnostné sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti a k tomu pripájali štvrtý sľub – učenie detí. Tak v roku 1621 vznikla nová Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl, skrátene Zbožné školy (Scholae Piae) alebo tiež piaristi. Kalazanského vyučovacie metódy boli v mnohom prelomové a moderné. V praxi sa tu realizoval tiež ekumenizmus a demokracia, keď vedľa seba v laviciach sedeli katolíci, evanjelici, židia i moslimovia, chudobné deti i deti bohatých fundátorov. Ešte za života svätca sa Zbožné školy rozšírili nielen po celom Taliansku, ale aj do strednej Európy – na Moravu, do Čiech, do Poľska. V roku 1642 vznikol aj kláštor v Podolínci (Podolínec bol vtedy súčasťou poľského kráľovstva), odkiaľ sa piaristi už v druhej polovici 17. storočia rozšírili do Prievidze a z nej do viacerých slovenských miest.
V ťažkých životných skúškach sa osobnosť Jozefa Kalazanského ešte viac zušľachtila a aj odporcovia Zbožných škôl písali o ich zakladateľovi už za jeho života ako o svätcovi. Na konci svojho dlhého života sa musel bezmocne prizerať, ako neprajníci prakticky zlikvidovali jeho celoživotné dielo. I to prijal s veľkou pokorou a s odovzdanosťou do Božích rúk. Zomrel 25.8.1648 a jeho pamiatke sa prišli pokloniť obrovské davy Rimanov. Sto rokov po smrti bol Jozef Kalazanský vyhlásený za blahoslaveného, v roku 1767 bol zaradený medzi svätých a v roku 1948 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna kresťanských základných škôl. Dielo svätého Jozefa Kalazanského bolo v plnej miere vzkriesené už krátko po jeho smrti.
Dnes sú piaristi na piatich kontinentoch a je ich okolo 1400. Na Slovensku majú školy v Nitre, v Prievidzi a v Trenčíne, kláštor je i vo Svätom Jure. Dôležitejšie však je, že myšlienka svätého Jozefa Kalazanského našla všeobecné uplatnenie. Právo na bezplatné základné vzdelanie je definované i v Deklarácii práv dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959. A je mnoho rodičov, ktorí si želajú, aby ich deti boli vzdelávané v školách kresťanských.
autor: P. Marek Kotras SchP