400 rokov nás delí od čias, keď sv. Jozef Kalazanský spustil svoj projekt zbožných škôl. 400 rokov je veľa a za ten čas sa toho veľa zmenilo. Zmenil sa svet, zmenili sa životné podmienky a mohlo by sa zdať, že revolučná myšlienka tohto svätca dnes akosi stratila opodstatnenie.
Veď všeobecné bezplatné školstvo pre všetkých dnes naozaj nie je slogan, ktorý by dokázal nahrať nejaké body. Podobne aj vzdelanie pre chudobných nemusí vyznievať motivujúco, keďže skutočne akútnou chudobou naša spoločnosť netrpí.
Sv. Jozef Kalazanský bol však predovšetkým vizionár. Bol človekom, ktorý vnímal aktuálne potreby spoločnosti a dokázal na ne odvážne reagovať. Dokonca tak odvážne, že mnohí jeho projekt škôl nazývali utópiou, vzdušnými zámkami a za svojho života Kalazanský zažil mnoho odmietnutia a nepochopenia. To ho však nezastavilo v tom, aby ostal verný svojmu osobnému povolaniu. Moderným jazykom by sme mohli povedať, že víziou Jozefa Kalazanského bola transformácia spoločnosti a jeho poslaním boli bezplatné školy.
Tu sa dostávame k tomu, čo sa od prvej polovici 17. storočia nezmenilo. Aj dnes totiž žijeme v spoločnosti, ktorá trpí biedou, na ktorú musíme reagovať. Možno nám dnes deti nechodia do školy podvýživené a špinavé, no s istotou môžeme povedať, že mnohé kráčajú do života zmätené a pomýlené zo sveta instantných pôžitkov, zranené z nestabilných rodinných vzťahov, hodnotovo a duchovne nezakorenené. Čaká ich svet, ktorý bude v mnohom nemilosrdný. Čakajú ich rozhodnutia, na ktoré nie sú pripravené a od ktorých závisí budúcnosť nás všetkých.
Nasledovníci sv. Jozefa Kalazanského zasvätili svoj život Bohu prostredníctvom práce pre deti a mládež. Toto je vznešené a radostné povolanie, ktoré nás aj dnes spája. Učiteľ ale dnes už skutočne nie je nenahraditeľným zdrojom informácií ako tomu bolo kedysi. Bol vážený, lebo ako jediný v komunite vedel. Toto dnes naozaj neplatí.
Je to skôr osobný príklad a svedectvo života učiteľa, ktoré môžu deti viesť na ich vlastnej ceste životom. Svet sa rýchlo mení a deti sa budú musieť meniť s ním. Dnes nevieme pripraviť deti na svet o 10 rokov, lebo ani nevieme presne, aký bude. Vieme im však pomôcť oprieť sa o veci, ktoré sa nemenia. Napríklad o fakt, že Slnko tvorí stred Slnečnej sústavy. Možno to neviete, ale sv. Jozef Kalazanský bol osobným priateľom a zástancom Galilea a nemálo si pre to v mnohých, aj cirkevných kruhoch vytrpel. Bol veľkým zástancom vedy, ale zároveň to bol veľký muž viery, morálnych a etických zásad, ktoré aj dnes musia tvoriť pevný základ pre náš život.
Ako učitelia piaristických škôl sme všetci povolaní nasledovať Kalazanského cestu neustáleho hľadania nových spôsobov, ako napĺňať potreby spoločnosti. Toto je v skutočnosti význam slova vízia.
Vízia piaristických škôl, ktorú sme v roku 2018 rozbehli nie je nejakým projektom elity. Vízia totiž nie je nič viac ako túžba robiť veci inak, lepšie a je to niečo, čo je vlastné nám všetkým. Počas poslednej kanonickej vizitácie som sa takmer s každým z vás priamo či nepriamo stretol a mnohí ste mi zdieľali vlastné vízie toho, ako by ste chceli, aby veci fungovali. Z tohto obrovského súboru informácií sa niektoré veci dali spraviť hneď a mnohé bolo treba spracovať a pripraviť v úzadí do spoločnej koncepcie našich škôl.
To naozaj nie je jednoduchá práca a bolo na to treba veľa času a spoločného uvažovania. Od septembra 2019 sme sa však s malým projektovým tímom odvážne pustili do hľadania tejto spoločnej cesty pre naše školy a dnes po omši by sme vám chceli v krátkosti predstaviť základné tézy a výstupy našej práce. Projektový tím tvorí 9 ľudí z 3 škôl a nikto z nich si o sebe naozaj nemyslí, že vie všetko. Preto je aj váš pohľad a príspevok vítaný a nenahraditeľný.
Nech nás v tento slávnostný deň sprevádza sv. Jozef Kalazanský, ktorého sen o kvalitnom živote postavenom na dostupnom vzdelaní a živote viery je stále živý.
P. Juraj Ďurnek SchP, provinciál