Každý vie, aká vznešená a aká záslužná je svätá služba pri vzdelávaní detí, najmä chudobných, aby takto poučené mohli dosiahnuť večný život. Lebo keď ich vyučujeme, ale najmä keď sa staráme o ich nábožnosť a kresťanské vzdelanie, staráme sa o spásu ich duše i tela a tým preukazujeme deťom v istom zmysle tú istú službu, ktorú im preukazujú ich anjeli strážcovia.
Okrem toho je to najlepší prostriedok nielen odvádzať mládež akéhokoľvek rodu či stavu od zla, ale najmä lahodne a milo ju lákať a povzbudzovať na dobro. Je známe, že sa mladí ľudia pod vplyvom tohto prostriedku tak zmenia na lepšie, že kto ich poznal pred výučbou, po výučbe ich nepozná. Lebo ako mladé sadenice, tak ľahko možno mladých ľudí viesť ta, kam kto chce ich dušu obrátiť. Ale ak ich necháme stvrdnúť, vieme veľmi dobre, že sa možnosť ohnúť ich buď veľmi zmenší, alebo úplne pominie.
No keď deti, najmä chudobné, dostanú primeranú výchovu, nielenže to zvýši ich ľudskú dôstojnosť, ale bude to na spokojnosť celej ľudskej i kresťanskej spoločnosti: tak rodičom, ktorí sa ako prví tešia z detí, keď ich niekto takýmto spôsobom vedie po rovných cestách, ako aj občianskym predstaviteľom, ktorí tak získajú poctivých podriadených a dobrých občanov, no najmä Cirkvi, lebo sa ako milovníci Krista a stúpenci evanjelia zrelšie a účinnejšie včlenia do jej mnohotvárneho spôsobu života a činnosti.
Lenže tí, čo sa podoberajú na túto úlohu a chcú ju konať starostlivo, musia vynikať veľkou láskou, vrcholnou trpezlivosťou a predovšetkým hlbokou pokorou. Len tak budú hodni ponížene prosiť Pána, aby ich urobil súcimi spolupracovníkmi pravdy, posilňoval pri plnení najvznešenejšej služby a obohatil nebeským darom – podľa slov: „Tí, čo mnohých privádzajú k spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.“
To dosiahnu ľahšie, ak zložia sľub trvalej služby, a tak sa budú usilovať pripútať sa ku Kristovi a iba jemu sa páčiť, ako povedal: „Čo ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.“
(Memoriale al Card. M. A. Tonti, 1621: Ephem. Calas. 36, 9-10, Romae 1967, pp. 473-474:
L. Picanyol, Epistolario di S. Giuseppe Calasanzio, 9 vol., ediz. Calas., Romae 1951-1956, passim)