List pápeža Františka piaristom

03 dec 2016

Veľadôstojný otec 

páter Pedro Aguado Cuesta

Generálny predstavený otcov piaristov  

S veľkou radosťou sa obraciam na Vás a aj na všetkých bratov piaristov, pri príležitosti 400. výročia založenia Zbožných škôl ako rehoľnej kongregácie a 250. výročia kanonizácie svätého Jozefa Kalazanského. Chcem byť aj ja súčasťou tejto krásnej slávnosti, a to nielen pri oslave mimoriadného historického míľnika, ktorý ste napísali od čias zakladateľa až do dnešného dňa, ale chcem Vás aj povzbudiť, aby ste v písaní histórie pokračovali s nadšením, nasadením a nádejou ,,Bohu na slávu, blížnemu na pomoc” a s uistením, že hoci okolnosti a potreby, za ktorých rád vznikol, nie sú potrebami dneška, mnoho potrieb, na ktoré odpovedáte v súčasnosti, ostávajú naďalej tie isté: deti a mládež potrebujú nasýtenie chlebom zbožnosti a vzdelania, chudobní pokračujú v oslovovaní nás a spoločnosť potrebuje byť premenená podľa hodnôt evanjelia, Ježišove vyučovanie musí byť prinesené všetkým ľuďom a národom.

Pred 400 rokmi si pápež Pavol V. uvedomil, že to bol Duch Svätý, ktorý viedol Jozefa Kalazanského, aby sa zasvätil výchove detí, ktoré v tom čase blúdili po uliciach Ríma, a preto dal povstať ,,Paulínskej kongregácii chudobných Matky Božej Zbožných škôl” a to bulou Ad ea per quae, ako prvej kongregácii v Cirkvi, určenej výhradne na výchovu detí a mladých ľudí, najmä tých najchudobnejších. V minulom storočí Pius XII., ktorý si uvedomoval dôležitosť jej zakladateľa, pri príležitosti tristého výročia jeho smrti a dvestého výročia jeho beatifikácie, vyhlásil ho za nebeského patróna všetkých kresťanských základných škôl (porov. list Providentissimus Deus: AAS 1948, 11, 454-455).

V týchto štyroch storočiach Zbožné školy zostali verné v postoji otvorenosti voči realite a to v zmysle ,,vyjdenia von” z Ríma do malých talianskych miest, kde bola ich služba vzdelávania naliehavo potrebná; z Talianska do európskych krajín, kde Cirkev chcela pevne vychovávať deti v katolíckej viere; a neskôr na iné kontinenty, slúžiť Cirkvi a svetu na poli vzdelávania. Svoju službu vždy vykonávali v škole, ale boli schopní vteliť svoju charizmu aj v niekoľkých ďalších oblastiach. V tom istom čase boli schopní reagovať na požiadavky Cirkvi, všade kde predpokladali, že je ich pastoračná služba potrebná. A konečne, v odozve na želanie Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý vyzval k aktívnejšej účasti laikov na živote Cirkvi, otvorili cestu pre piaristické fraternity, pozývajúc mužov a ženy dobrej vôle zdieľať ich charizmu a ich poslanie, podporujúc tak bohatú škálu povolaní.

Odvtedy, čo Kalazanský v roku 1597 začal svoje vzdelávacie aktivity, pokým Cirkev dala povstať kongregácii, uplynulo dvadsať rokov, dvadsať intenzívnych rokov, v ktorých bola formovaná jeho identita. Počas výročia, ktoré oslavujeme a ktoré budete prežívať ako Kalazanský jubilejný rok, verím, že budete pamätať na to, kým ste a k čomu ste povolaní. Prosím Pána, aby Vám doprial žiť v takých dispozíciách srdca a mysle, ktoré urobili Vášho zakladateľa svätcom. Takýmto spôsobom budú Zbožné školy tým, čo chcel svätý Jozef Kalazanský a čo deti a mladí ľudia potrebujú.

Pozývam Vás žiť tento jubilejný rok ako nové ,,Turíce piaristov”. Nech je spoločný dom Zbožných škôl tak naplnený Duchom Svätým, že spoločenstvo, ktoré je nutné pre pokračovanie misie piaristov vo svete, povstane a bude prekonávať obavy a prekážky všetkého druhu. Tak, aby vaši ľudia, komunity a diela mohli vyžarovať vo všetkých jazykoch, miestach a kultúrach oslobodzujúcu a spásonosnú silu evanjelia. Nech Vám Pán pomôže, aby ste vždy mali misijného ducha a pripravenosť vydať sa na cestu.

Nech Vám motto, ktoré ste si zvolili pre tento Jubilejný rok,  «Vychovávať, hlásať, pretvárať», ukazuje smer a vedie Vás. Ostaňte otvorení a pozorní na usmernenia, ktoré vám Duch vnuká. Predovšetkým nasledujte stopy, ktoré majú deti a mladí napísané v očiach. Hľaďte im do tváre a nechajte sa nakaziť ich iskrou, aby ste boli nositeľmi budúcnosti a nádeje. Nech Vám Boh pomôže byť prorocky prítomnými na tých miestach, kde deti nespravodlivo trpia.

Dnes viac než inokedy predtým potrebujeme evanjeliovú pedagogiku, ktorá by bola schopná zmeniť srdce a realitu v súlade s Božím kráľovstvom, činiac z ľudí protagonistov a účastníkov na procese. Predovšetkým medzi tými najchudobnejšími a tam, kde Radostná zvesť dostáva málo priestoru, alebo sa dotýka života len okrajovo, je kresťanská výchova privilegovaným prostriedkom pre dosiahnutie takejto méty. Vo výchovnej charizme, akou je tá Vaša, je možné pozorovať obrovský potenciál, z ktorého môžete mnoho ešte len objaviť. Výchova otvára možnosť pochopiť a prijať Božiu prítomnosť v srdci každého človeka už od útleho detstva, využijúc poznanie v zmysle ľudskom ako vzdelanosť i v Božom ako nábožnosť. Jedine koherencia života, založeného na tejto láske, z Vás urobí ľudí plodných a požehná Vás na deťoch.

Chcel by som pripomenúť silné vyjadrenia, s akými popísal Váš zakladateľ službu, ktorej zasvätil svoj život: ,,Veľmi dôstojná, veľmi šlachetná, veľmi záslužná, veľmi dobročinná, veľmi prospešná, veľmi potrebná, hlboko zakorenená v našej prirodzenosti, veľmi cenná, veľmi príjemná a veľmi slávna” (Memorial kardinálovi Tontimu). Tieto slová stále platia. A skutočne, s výnimkou veľkých miest, milióny detí nemajú prístup k vzdelaniu a z dôvodu ľudského sebectva a chamtivosti sú obmedzené vo svojich ašpiráciách a plánoch do budúcnosti; tisíce detí si vyžadujú zvláštnu výchovnú starostlivosť, pretože z dôvodu vojen museli opustiť svoje domovy a svoje školy. A napokon všetky deti v školách majú neustále núdzu o pravých učiteľov, ktorí im pomôžu zakoreniť sa, ukážu im Krista a budú ich sprevádzať na ceste životom.

Je jedna vec, ktorú nikdy neprestanem hovoriť, a ktorú cítim ako zvlášť dôležitú, keď rozmyšľam o zasvätenom živote. Byť súčasťou rehoľnej rodiny znamenalo pre sv. Jozefa Kalazanského zvoliť si cestu neprestajného a rozhodného poníženia sa. Byť piaristom podľa definície znamená byť človekom v stave zníženia sa, byť malým, ktorý sa vie identifikovať s malými a chudobnými.  História našej spásy je príbehom najvyššieho poníženia sa: božské sa stáva ľudským, nebeské sa stáva pozemským, večné sa stáva dočasným, absolútne sa stáva krehkým, Božia múdrosť sa stáva bláznostvom a jeho sila sa stáva slabosťou, pretože Život, skutočný Život, sa ponižuje až na smrť, až smrť na kríži. Nasledovať Ježiša znamená nasledovať Jeho poníženie, prísť ako On, až na dno ľudskosti, na dno našej slabosti a tam sa stať služobníkom, ako Ten, ktorý neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako vykupné za mnohých. (Porov Mt 20, 28).

Svätý Jozef Kalazanský povedal: ,,Najkratší a najjednoduchší spôsob, ako byť vyzdvihnutý k sebapoznaniu a odtiaľ k poznaniu atribútov milosrdenstva, múdrosti a nekonečnej trpezlivosti Boha, spočíva v ponížení sa a dávaní svetla deťom, zvlášť tým, ktorí sú najviac bezmocní, pretože v očiach sveta je to práca tak nízka a tak odporná, že málokto sa chce k nej ponížiť.”(Epistolary, 1236) Váš zakladateľ objavil, že opravdivou cestou poznania seba samého a cvičenia sa v tých najvyšších cnostiach bolo sklonenie sa k deťom, predovšetkým k tým najopustenejším, aby boli pritiahnuté k svetlu. Tým istým spôsobom, akým chcel Pán vložiť skutočné šťastie a blaho do poníženosti kríža, rovnako aj Vy, ako zasvätené osoby, nachádzate Vašu plnosť a Vašu radosť v každodennom znížení sa uprostred detí a mladých, predovšetkým tých najchudobnejších a v núdzi. Neboli ste založení pre inú veľkosť, než tú, ktorou je umenšenie sa, ani pre nijaký iný vrch, než akým je to zníženie sa, ktoré Vás odieva do Kristovho cítenia a ktoré Vás vedie k tomu, aby ste boli spolupracovníkmi Božej Pravdy a stali sa deťmi s deťmi a chudobnými s chudobnými.” (porov. Konštitúcie, 19)

Zverujem Vás všetkých, Rehoľu, kalazanskú rodinu, ako aj piaristické fraternity preblahoslavenej Panne Márii, ktorej meno Zbožné školy nesú. Mária, ktorá bol najprv učiteľkou Ježiša, nech je vaším vzorom a ochranou v tom, ako pokračovať v realizácii svojho poslania, sprevádzať maličkých v ústrety Božiemu kráľovstvu.

V tomto duchu Vám všetkým udeľujem osobitné apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne, 27. novembra 2016